Zážitky z pobytov v tme
Nahladnutie do svojho vnútra skrze pobyt v tme (7 dňový pobyt v tme Silvia)
Sedemdňový pobyt v tme, spojený s trojdňovým pôstom v Jablonci. Silvia zdieľa svoju skúsenosť z pobytu v tme, v krátkom videu, bezprostredne po pobyte. Odhaľovanie vzorcov, ktoré si nesieme z rodiny, spoločnosti, emočných zranení, strachu….Obmedzovanie nášho vnútorného rozvoja stotožnením sa s týmito vzorcami…Možnosti ako sa introspekciou počas pobytu v tme, oslobodiť od neželaných programov, psychických tráum, blokov…
Skúsenosť zo sedemdňového pobytu v tme (7 dňový pobyt v tme Milan)
Terapia tmou, ktorú som podstúpil, vo mne otvorila veľa otázok.
Otázok, ktoré mi spôsobujú bolesť, utrpenie, strach, hnev, žiarlivosť, závisť, atď…
Je čas sa pozrieť sám do seba a prestať obviňovať okolitý svet.
Ten nezmeníš, pokiaľ nezmeníš sám seba a nepríjmeš veci také, aké sú!
Moja cesta tmou, začala, a ja sa s ňou pomaly zoznámil.
Bol to zvláštny pocit, v takej absolútnej tme, som sa ešte neocitol. Nevidel som si na vlastnú ruku, a to som ju mal opretú o nos.
Vtedy prišlo prvé uvedomenie.Napriek tomu, že som ju nevidel, vedel som, že tam je.
A tak isto je to aj so svetlom, s radosťou, láskou.
Nevidíme ich, necítime, neprejavujú sa, ale sú tam, schované za všetkým závesmi, ktoré sme pozaťahovali v priebehu života. A čím viac sme záves zaťahovali, tým bola väčšia tma.
Či už to boli závesy sklamania, utrpenia, zlosti, hnevu, závisti, žiarlivosti…
Každý deň v tme sa vynáral iný problém, ktorý ma oslaboval, bral mi životnú energiu, radosť a svetlo. A za každým sa zjavilo riešenie, slovíčko, ktoré rozjasnilo vedomie, a to vedelo, čo ma robiť.
Začal som si uvedomovať strach, ako hlboko je v nás zakorenený, z čoho pozostáva.
Ďalší deň prišlo slovíčko Reaktivita.
Ako strašne naša myseľ, pocity, emócie, na všetko reagujú fyzicky, mentálne, emocionálne.
Bol so stále napätý, nevedel som, odkiaľ to napätie prichádza.
Chodil som v tej tme a stále som očakával, že do niečoho narazím.
A keď so narazil, hneď som zareagoval, buď slovne alebo v mysli.
A potom to nemalo konca. Jedna reakcia tvorila ďalšiu a ďalšiu.
Myšlienky sa chytali ďalšej myšlienky.Tvorili sa neuveriteľne príbehy.
Z tých príbehov automaticky vznikali emócie, pocity. Bol to začarovaný kruh.
A potom sa stalo niečo úžasné. Ocitol som sa na okamih v úplnej prítomnosti a zbadal som, to prázdne bľabotanie, ktoré mi bežalo hlavou.
To nezmyselné táranie a reagovanie na všetko a ten dlhý reťazec reakcii, čo nasledoval.
Keď som si to všetko uvedomil, tak to zrazu prestalo.Hlasy zmizli.
Zmieriť sa s myšlienkami, že sú tam, že prichádzajú a odchádzajú a, že je to proste tak.
A tým, že som sa s nimi zmieril a prestal som na ne reagovať, som učinil zázrak ticha.
Ticho, ktoré sa rozprestieralo všade navôkol.Ten neopísateľný pokoj.
Ostalo ticho.Ostal len niekto, kto to celé pozoroval.
Bol to krásny zážitok.
Na ďalší deň po zobudení ako keby som bol bez hlavy.
Cítil som čistý stred, bez záťaží. Ale trvalo to len chvíľu, myseľ sa pomaly začala vracať a s ňou spojené ťažobné pocity.
Staré pocity trápenia, bolesti, úzkosti, strach, nevyriešené, dlho trvajúce.
Vrátilo ma to hodne do minulosti, do detstva, ktoré bolo u nás bolestivé.
V ten deň bolo veľa sĺz, plaču.
Bolo to silné, ale moc potrebné.
Bol čas sa vrátiť na boľavé miesta, kde sme sa snažili nevracať a zabudnúť.
Ale ono to tam všetko drieme a komplikuje nám to celý život.
A bude to tam, pokiaľ sa s tým nevyrovnáme, nepochopíme príčinu, nezmeníme uhol pohľadu, neodpustíme sebe aj blízkym.
Bolo to hodne o rodine.
Je to cesta zo sebeckej mysle, ktorá nás obmedzuje.
Zážitok, ktorý nastal po tomto uvedomení a odpustení, spustil more sĺz.
Ďakujem za všetko.
Tých 7 dní, čo som tu strávil, som odhalil, pochopil, veľa.
Pochopil som, že sami pred sebou nikam neutečieme, aj keby sme boli, na druhej strane planéty.
Všetky myšlienky, pocity, emócie, hnevy, zúfalstvo, idú s nami.
Jediná cesta, ako sa dostať z toho zmätku ku srdcu, svetlu, k láske, je priamo skrz tie závesy.
Závesy bolesti, strachu, utrpenia, hnevu, žiarlivosti, atď…
Nie je kam uhnúť, kam sa schovať.To sme robili doteraz.
Tá cesta je stredom. A stojí za to.
Je tam toho veľa, čo je vo mne ešte nevyriešeného, ale viem, že idem tou správnou cestou.
Ďakujem všetkým bytostiam, ktoré mi pomáhajú.
Každý deň v tme, prináša nové poznanie, nové otvorené hádanky a zároveň aj rozlúštenie.
Buďme všetci svetlom, láskou, radosťou, odvahou…
Milan
7 dní v tme – pobyt v tme – Tomáš
6 dní v tme – pobyt v tme – Milan
Zuzana 6 dní na pobyte v tme
- Mária U.:“ Ahoj Zuzana, práve si skončila 6 denný pobyt v tme, môžeš sa podeliť so svojou skúsenosťou, čo Ti to dalo, a či neľutuješ, že si tu strávila toľko času? “
- Zuzana:“ Ahoj, môj šesťdňový pobyt v tme bol vývojom určitej situácie a bolo to veľmi prirodzené, hoci ako si povedala, niekto by to mohol brať ako zabíjanie času“. Alebo druhá otázka:“ ako to tam môžeš tak dlho vydržať sama“? Tak na to som už len povedala, že: “ veď hádam nie som taká hrozná, aby som sama so sebou nevydržala, keď so mnou musí vydržať celé moje okolie“. Pobyt v tme je nenahraditeľný zážitok, je to terapia ako sa vysporiadať so svojimi zraneniami, traumami, programami, ktoré máme od detstva, alebo niektorí aj zo skôrších dôb. A pokiaľ naozaj chce človek poriešiť svoje prežívanie, svoj duchovný vývoj, je to veľmi blahodarná terapia.
- Mária U.:“ Ďakujem, takže malo to zmysel, a odporúčala by si to ďalším ľuďom? „
- Zuzana:“ Celkom určite. Netvrdím, že je to terapia úplne pre každého, pretože každý človek musí cítiť, na akej je aj duchovnej výške, čo prežíva, a čo hlavne, on sám chce riešiť. Je to na tom osobnom chcení, pretože človek sa musí, teda nemusí, ale keď sa chce posunúť, tak je nevyhnutné tie traumy spracúvať. A na spracovanie tráum a zranení, je terapia v tme, jednoznačne najlepšia.
- Mária U.:“ Ďakujem Ti Zuzana a prajem Ti, nech sa Ti darí v živote, ahoj.“
- Zuzana:“ Ďakujem, ahoj. „
Peter a jeho trojdňový pobyt v tme
- Peter.:" No, ja som po pobyte v tme, tri dni.Takom kratšom... A tie moje, niejaké dojmy a pocity z toho sú asi nasledovné, v takých dvoch rovinách:" "Jedna, je tá časová, že som si uvedomil absolutné vypnutie z toho času. Ako nás to tu všetko naháňa okolo a ako ten mozog potrebuje vedieť, že koľko je hodín a kedy budem robiť to, alebo niečo iné. To je, to bezčasové, človek asi nemá šancu inde zažiť ani...A taká tá druhá, je zrejme, ako idú tie myšlienky a zastavia sa pri niečom podstatnom... Prečo ten človek išiel, tak do toho, idú okamžite emócie, to je neuveriteľné...ako sa to samo prepojí. Tak asi, keby som to zhrnul, určite to význam malo pre mňa. Aj na tie tri dni... Určite lepšie ako neísť do tej tmy, niekto by ste zvažovali... Asi závisí od toho, s čím tam človek prichádza, a ako sa pripraví. Ako si niejak vyčistí tú myseľ a ...Lebo s čím tam prídete, tak aspoň ja za seba som to pocíťoval, tak to sa tam zosilní...Asi toľko, a ďakujem za to, že som tam mohol byť..."
Kristína 7 dní na pobyte v tme
Slavomír a jeho 7 dňový pobyt v tme
Slavomír je lekár gastroenterológ.
Magdaléna a jej zážitky počas 8 dňového pobytu v tme
Juraj - 7 dňový pobyt v tme
- Dni, alebo skôr časové úseky medzi spaním mi ubiehali celkom plynule, po fyzickej a psychickej stránke som si oddýchol ako ešte nikdy.
- Udržiaval som sa čo najviac v pohybe, pokračoval som v cvičení jogových asán a v behu na mieste.
- Hneď prvú noc sa objavili veľmi živé sny a prešli neskôr do mimotelových zážitkov. V praxi to vyzeralo asi tak, ako keby som non-stop pozeral so zavretými očami niejaký program v 3D prevedení, a nebol si vedomý svojho tela. Samozrejme je to čisto subjektívne a ťažko overiteľné, no pre mňa to bolo značne poučné.
- V bdelom stave som si prešiel hlavne introspekciou, plánmi, čo ako do budúcnosti u mňa podstatných záležitostí (rodina, blízki, joga, vegan strava, určenie, atď..)
- Boli aj ťažšie chvíle, ku koncu nejak telo nechcelo prijímať vodu, tak som prestal piť, a v podstate to bol, niektoré dni suchý pôst.
Celkovo to teda predbehlo moje očakávania, išiel som tam aj s tým, že si len tak oddýchnem a nebudem riešiť nič vážnejšieho…no nešlo to. Tam proste nejak nepodstatné - „oddychové veci“, šli bokom.
Viliam zážitky
21 dňový pobyt v tme
Druhý pobyt v tme – štvordňový
som absolvovala v lete. Bol zaujímavý okamžitým nábehom na pránickú výživu, aj keď som to vôbec nemala v pláne. (Treba podotknúť, že som sa zúčastnila 21 dňového pránického prechodu s Henrym Monfortom pred 3 rokmi). Nemala som ani najmenšiu chuť na fyzickú výživu a tekutiny. Nevytváral sa ani žiadny povlak na jazyku, ako je to pri pôstoch obvyklé, neprechádzala som ani „acidkou“, ktorá sa objavuje u mňa, asi na tretí deň na pôste. Nebolo ničoho, ani žiadnych bolestivých pocitov, vynarajúcich sa z podvedomia. Akoby nebolo ani čo riešiť…No vyskytlo sa niečo, čo mi neumožnilo v takom stave zotrvať. Prílišná vnímavosť na energie, ktoré som nevedela ustať. Preto som sa po pobyte v tme, opäť vrátila k fyzickej strave.
Tretí pobyt v tme – sedemdňový pobyt na pôste
Bolo to v septembri, keď som sa rozhodla opäť pobudnúť v tme…pobyt spojený so sedemdňovým pôstom o vode. Udržiavala som sa čo najviac vo fyzickej aktivite pomocou jogových asán. Pravidelné meditácie, dýchacie cvičenia, otužovanie, boli každodennou rutinou počas pobytu. Napriek tomu, som pocíťovala tentokrát od začiatku, veľkú únavu a vyčerpanosť, aj následkom udalostí posledných dní, pred nástupom do tmy. Zlomilo sa to asi na tretí deň, keď sa mi podarilo spočinúť v stave úplnej energetickej pohody a ľahkosti, bez akýchkoľvek pocitov únavy. Zažila som stav úplného odpojenia od všetkých ťaživých parazitických energií a pocítila som veľkú úľavu, vnútornú silu a mier
Maja